Informácie pre návštevníkov

Naša škola nesie meno rodáka z Nedožier-Brezian, Vavrinca Benedikta. Narodil sa 10. augusta 1555. Vzdelanie získaval v Jihlave, ako desaťročný navštevoval školu v Prievidzi. Po otcovej smrti odišiel do Jihlavy ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde našiel možnosť vzdelávať sa. Uprostred štúdií však na niekoľko rokov ťažko ochorel. Po vyliečení študoval na Karlovej univerzite v Prahe filozofiu a teológiu. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budějoviciach a ďalšie dva roky bol rektorom v Uherskom Brode. V roku 1595 sa opäť vrátil do Prahy, aby tu skončil štúdium na Karlovej univerzite: 16. septembra 1597 dosiahol na artistickej fakulte hodnosť bakalára za prácu na tému z vojenského umenia. Od 8. októbra 1599 krátko pôsobil ako rektor partikulárnej školy (gymnázia) v Žatci, ktorá bola vtedy po Karlovej univerzite najslávnejšou školou v Čechách. 4. júla 1600 rektor Karlovej univerzity Bacháček promoval Benedikta na magistra filozofie, čiže doktora. Od roku 1604 až do svojej smrti bol profesorom, v roku 1611 prorektorom a v roku 1612 dekanom artistickej (filozofickej) fakulty na Karlovej univerzite. Prednášal aj matematiku a fyziku a ako profesor na univerzite bol autorom po latinsky napísanej systematickej gramatiky českéhojazyka. Bol autorom viacerých pedagogických, jazykovedných a filozofických spisov, o. i. aj prvej systematickej gramatiky českého jazyka, ale napísal i matematickú učebnicu Elementa arithmeticae…Vo svojich filozofických, pedagogických a iných vedeckých náhľadoch bol ovplyvnený nemeckým humanistom P. Melanchthonom, ale aj kritickým Francúzom Pierre de la Raméem. Upozorňoval na potrebu zvedečtenia výuky reálnymi predmetmi, medzi nimi aj matematikou, ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ vedeckých štúdií. Vďaka svojmu dielu a učeniu sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho humanizmu a renesancie. Zomrel ako 60 ročný, 4. júna 1615.